Diamant je kryštalickou formou uhlíka, ktorá sa radí medzi vôbec najtvrdšie známe prírodné minerály. Väčšina ľudskej populácie si však s pojmom diamant predstaví už hotový produkt, a to briliant, ktorý je najznámejším diamantovým výbrusom. Otázkou ale zostáva: Keby ste vedľa seba postavili prírodný diamant a ten vytvorený v laboratóriu, spoznali by ste ktorý je ktorý? Samozrejme, že nie. Prakticky dva rovnaké diamanty s rovnakým chemickým aj fyzikálnym zložením. Ale predsa medzi nimi nejaký rozdiel je. Poďme sa na ne spoločne pozrieť a predstaviť si ich výhody aj nevýhody.

Prírodné diamanty sú veľmi vzácnou formou uhlíka, ktorá vznikala niekoľko miliónov rokov za špecifických podmienok, kde sa teplota nachádza nad 1 300 °C a tlak presahuje 70 000 kilogramov na centimeter štvorcový, čo zodpovedá hĺbke 100 až 200 km pod povrchom zeme. Presný čas formovania jednotlivých diamantov sa však nedá určiť. Niektoré z nich mohli vznikať pár dní, niektoré pár týždňov a iné zase milióny rokov. Všetko závisí od zmien teploty a tlaku, ktoré mohli viesť k prerušeniu ich formovania. Avšak, absolútna väčšina diamantov, ktorá sa nachádza v baniach sa v skutočnosti sformovala práve vo vnútri spomínaného zemského plášťa, kde sú ideálne podmienky na ich vznik. Na zemský povrch sa potom dostali vďaka seizmickým udalostiam, ako je napríklad silná vulkanická erupcia alebo zemetrasenie. Vzácnosť diamantov ešte umocňuje náročná ťažba a obmedzené množstvo. Ich dopyt tak neustále stúpa a s ním aj cena. Veľmi kontroverznou témou sú však podmienky, v ktorých sú ťažené diamanty získavané. Vďaka použitiu ťažkej techniky dochádza k ničeniu životného prostredia, v niektorých baniach sa tiež môžete stretnúť s detskou prácou, veľmi nízkym hodnotením pracujúcich robotníkov a s tristnou bezpečnosťou práce. Zisk ťažených diamantov je navyše v krajinách tretieho sveta spájaný občas aj s finančnou podporou občianskych vojen a vznikajúceho terorizmu.

Revolúciu v diamantovom priemysle odštartovali laboratórne diamanty, často skloňované ako „lab grown“, laboratórne či umelo vytvorené diamanty, ktoré disponujú rovnakými vizuálnymi, chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami ako ťažené diamanty.

Diamanty vypestované v laboratóriu sú vytvárané dvoma metódami, z ktorých obe simulujú rovnaký proces, ktorý sa vyskytuje v prírode. Pri metóde CVD (chemická depozícia z plynnej fázy) je malý zárodočný kryštál umiestnený do utesnenej komory a kombinácia plynov bohatých na uhlík a vodík sa potom zahrieva pri vysokých teplotách a rozkladá sa na jednotlivé atómové zložky. Za intenzívneho tepla a tlaku sa potom atómy uhlíka prichytia na povrch už spomínaného zárodočného kryštálu a vytvoria vrstvu čistého kryštalického diamantu. Tento proces sa niekoľkokrát opakuje, vrstvu po vrstve, kým sa nevytvorí plný diamant. Ďalšia, avšak staršia metóda, je High Pressure-High Temperature (HPHT). Tento postup je rýchlejší, ale kvalita diamantov nižšia.

Diamanty vypestované v laboratóriu majú v porovnaní s ťaženými diamantmi svoje výhody. Sú nielen lacnejšie (priemerne o 20 – 30 %), ale majú tiež výrazne menší dopad na životné prostredie, čo je pre niektorých ekologicky zmýšľajúcich rozhodujúci argument.

Lab grown diamanty sú teda právom považované za etickú alternatívu s udržateľnými postupmi k ťaženým diamantom. Ak si chcete zaobstarať diamant o dokonalej čistote za dobrú cenu, lab grown diamant pre vás bude ideálnym riešením. Jedinou nevýhodou je však skutočnosť, že ľudia majú tendenciu očakávať, že takéto diamanty budú mať z dlhodobého hľadiska rovnakú alebo dokonca vyššiu hodnotu ako pravé diamanty. Pokiaľ teda premýšľate, kam dlhodobo uložiť svoje peniaze, laboratórne diamanty pre vás pravdepodobne nebudú vhodnou voľbou.